Stručný popis matriky Malého Kereša (Kiskőrös)18. storočia

1. Vedenie matričných záznamov  Malého Kereša

Mestečko  Malý Kereš sa nachádza v Báčsko-Malokumánskej župe cca 90 km severozápadne od mesta Seged. Počas tureckej nadvlády v 17-tom storočí bolo celé okolie spustošené. V roku 1718 na popud rodiny Wattayovcov bol  Malý Kereš osídlený Slovákmi evanjelického vierovyznania. http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kaleidoskop/28736-o-prv-ch-rokoch-slovakov-v-malom-kere-i

Rok 1720 – 1730

Od roku 1720 do roku 1730  pôsobil v Malom Kereši prvý evanjelický farár Adam Bartholomaides.

Z tohto obdobia sa zachovala matrika krstov, sobášov a úmrtí,  písaná v latinskom jazyku, ojedinele aj v slovenskom jazyku.

Napríklad okrem latinčiny nájdeme aj takto zapísané priezviská v krstoch:  Trenčiansky Elisabetha, Šimon, Svorček Stephanus, Stanečko, Slowáčik, Slamiar, Križani, Hrčiar Michael, Dvorský, Dvornický, v sobášoch: Krajčovics, Laurenčik, Popolček, Hrčiar, Janečko, v úmrtí: Vlčko Jacobi,  Slovačik Thoma, Svonček, Zvonček Martinus, Žihlavski.

Krst z 10.6.1722 – dieťa Ján (Johannes), otec Ondrej Čižmár (Andrea Čižmar), matka Helena (Hellena)

Prvý záznam v matrike krstov je zo dňa 10.4.1720, a posledný záznam je z 23.6.1730, kedy farár Adam Bartholomaides krstil svoju dcéru Júliu. Z nariadenia vrchnosti bola zrušená činnosť Evanjelickej cirkvi v Malom Kereši v júni roku 1730 a kostol, ktorý si obyvatelia postavili, bol zbúraný.

Rok 1730 - 1746

Od júna roku 1730 až do apríla 1746 chýbajú matričné záznamy o obyvateľoch  Malého Kereša. Zaujímavosťou ale je, že v prvej matričnej knihe  Malého Kereša sú zapísané krsty detí prvého evanjelického farára Adama Bartholomaidesa, ktoré sa narodili až v rokoch 1732, 1735, 1737.

Obdobie prenasledovania evanjelikov  Malého Kereša a snahu o ich rekatolizáciu je zaznamenané na webstránke miestnej Evanjelickej cirkvi takto:

„...podľa archívov z Kalocse „Zbúranie dreveného kostola Malého Kereša nariadila župná rada, na ktorej sa zúčastnili oficiálni zástupcovia Peštianskej župy a správcovia Kalocse“... Spolu so zbúraním kostola bol vyhnaný aj farár Adam Bartolomaides, ktorý najskôr utiekol do Dunaegyházy, odtiaľ do Bénye, potom do Piliša.

...Obyvatelia  Malého Kereša sa bránili nariadeniam... Traja obyvatelia obce, ktorí boli aj zástupcami zrušeného evanjelického zboru, snažili sa obyvateľom nahradiť služby farára. Veriaci sa schádzali cez sviatky a nedele v domoch, pod holým nebom a v salašoch. Mnohí obyvatelia  Malého Kereša chodili krstiť deti do evanjelického kostola v Dunaegyháze a na Aposztog, keď boli cesty prístupné.

...Na žiadosť arcibiskupa v Kaloči  a nariadením vrchnosti bol katolícky farár z Kecela poverený vykonávať krsty detí obyvateľov  Malého Kereša, za čo dostával od diecézy plat.

Súčasne bolo obyvateľom  Malého Kereša zakázané mať svojho farára a učiteľa, alebo navštevovať iného farára. Mali prísne nariadené navštevovať len katolícky kostol v Keceli, museli dodržiavať katolícke sviatky. Kto toto nedodržiaval mal byť sudcom potrestaný ...“  (skrátený výber z histórie Evanjelickej cirkvi  Malého Kereša).

Rok 1746 – 1773

V obci Kecel bola založená katolícka cirkev v roku 1737. Matriky Kecela sa zachovali pre krsty a úmrtia až od roku 1746 (pár záznamov aj z roku 1741 a 1744), matrika sobášov je od roku 1744.

V katolíckej matrike Kecela nachádzame aj záznamy obyvateľov  Malého Kereša, ale len v matrike krstov a sobášov. V matrike úmrtí Kecela od roku 1746 do roku 1773 sú zapísaní len zosnulí obyvatelia Kecelakatolíci! Záznamy o úmrtí  obyvateľov Malého Kereša sa tu nenachádzajú.

Evidencia zosnulých obyvateľov Malého Kereša a Soltvatkertu je vedená v osobitnej knihe až od roku 1754, kniha má názov: „Defunctorum Nomina in Se compres enden ex utraque Filiali hearetica videlis et Kiss-Koros et Vad-kert ab Anno 1754“, V tejto knihe sú zapísané úmrtia len dospelých obyvateľov  Malého Kereša a Soltvadkertu.  Evidencia úmrtí detí pre obec Malý Kereš a Soltvatkert neexistuje!

Rok 1773 – 1782

V roku 1773 bola v obci  Malý Kereš založená Rímskokatolícka farnosť. Matričné zápisy obyvateľov  sú vedené spoločne pre evanjelikov a katolíkov v katolíckych matrikách  Malého Kereša až do roku 1787 (nekončia rokom 1782) bez odlíšenia vierovyznania. To znamená, že z matriky nevieme zistiť vierovyznanie osoby na ktorú sa matričný záznam vzťahuje. V katolíckej matrike sú od roku 1773 zaznamenané všetky úmrtia  obyvateľov Kiškoroša - dospelých aj detí.

Prvým katolíckym farárom v Malom Kereši bol Matthias Klinovszky, predtým bol farárom od roku 1769 v Keceli a „na luteránov z  Malého Kereša podal niekoľko sťažností, s vážnymi obvineniami.“ (citované z histórie ECV  Malý Kereš).

Rok 1782 - 1800

Po vydaní tolerančného patentu bola v roku 1782 obnovená v  Malom Kereši Evanjelická cirkev, po 52 rokoch perzekúcií, majú evanjelici v  Malom Kereši možnosť slobodne vyznávať svoju vieru.

Keď v  Malom Kereši vznikla Rímskokatolícka cirkev, boli v jej matrikách zapísaní všetci obyvatelia  Malého Kereša katolíckeho aj evanjelického vierovyznania. Po roku 1787, keď sa celkom osamostatnili evanjelici od katolíkov, v katolíckych matrikách je počet záznamov prekvapujúco minimálny :

1. počet zápisov v spoločnej matrike katolíkov a evanjelikov
rok krsty sobáše úmrtia      
1775 199 27 66      
1780 193 22 54      
1785 191 47 167      

 

2. počet zápisov po odčlenení evanjelikov a katolíkov
  evanjelická matrika  katolícka matrika
rok krsty sobáše úmrtia krsty sobáše úmrtia
1788 191 58 192 7 2 4
1790 187 51 107 6 1 10
1795 208 35 226 6 1 5

 

Prečo vznikla samostatná katolícka cirkev v  Malom Kereši už v roku 1773 pri tak malom počte katolíkov? Mal to byť spôsob ako dosiahnuť rekatolizáciu evanjelikov?

2. Spojenie matrík Kecela a  Malého Kereša  

Aby sme získali ucelenú databázu matričných záznamov obyvateľov  Malého Kereša, rozhodli sme sa prepísať do programu všetky záznamy z matričných kníh :

  • 1720 – 1730 matrika evanjelická Malý Kereš
  • 1741, 1746 – 1773 matrika katolícka Kecel
  • 1754 – 1782 – matrika úmrtí len dospelí Malý Kereš
  • 1773 – 1782 – matrika katolícka Malý Kereš
  • 1783 – 1800 – matrika evanjelická Malý Kereš

Indexovaním uvedených matrík sme získali ucelenú databázu obyvateľov  Malý Kereša za obdobie 1720 – 1800, z matričných záznamov ktoré sa zachovali a sú dostupné.

Pre ďalšiu prácu so získanou databázou bola dôležitá kvalita a obsah získaných informácií.

3. Obsah matričných záznamov

Najstaršia matrika Evanjelickej cirkvi  Malého Kereša z obdobia 1720 – 1730 je veľmi poškodená.

Matrika krstov je písaná od roku 1720, v matrike je do roku 1730 zapísaných 660 krstov detí, z toho v 56 záznamoch je nečitateľné krstné meno dieťaťa, v 49 záznamoch nie je možné prečítať priezvisko otca a celkom nečitateľných je 10 záznamov, kde okrem krstného mena matky alebo otca, nie je možné prečítať dátum narodenia, krstné meno dieťaťa a priezvisko.

Napriek poškodeniu matriky krstov sa nám podarilo získať zoznam priezvisk prvých obyvateľov :

Albert, Ambruš, Ančin, Apoštocký, Asócky, Babela, Badínsky, Bahýl, Bajuznáč, Baláš, Balco, Bálint, Belušský, Beniansky, Benko, Beňo, Bérešský, Bodonský, Bohovič, Bohuš, Boťanský, Cerovský, Cesnak, Cícer, Čabiansky, Čelovský, Červenák, Čierny, Čižmár, Čriepok, Čuvarský, Čvilo, Daniel, Ďarmocký, Debnár, Dobrocký, Domonský, Ďurček, Dvornický, Fabian, Faraga, Farkaš, Fekete (Čierny pôvodne), Findruš, Flaško, Franko, Gašparík, Gendelacký, Gerheň, Geriaš, Gobiš, Guťan, Hajko, Haško, Hegeduš, Hrnčiar, Hudec, Chovan, Ižácky, Jablonický, Jakuš, Jančok, Jelšavský, Juhás, Kečkeméty, Kiš, Kmeť, Kokavský, Korponaj, Kováč, Kozák, Kožík, Krajčír, Králik, Kraviar, Križan, Krupinský, Kubaš, Kutifák, Lacko, Lauko, Lavrinčík, Legínsky, Lešťák, Lešťan, Lipták, Litavský, Lomiansky, Lupták, Martinko, Matejových, Mlynár, Monory, Mrva, Muráň, Myjavec, Naď, Német, Opavský, Oravec, Ostrolúcky, Pastor, Peťanský, Petrovič, Pivarči, Rohožka, Rusnák, Sabo, Sábsky, Sakalovský, Sebastián, Sitnaj, Slamiar, Slavko, Slezák, Slováčik, Stanek, Surový, Svoreň, Šimon, Škriniar, Štefanov, Štrbák, Šutrík, Tarčiansky, Tesársky, Tisovský, Tkáč, Toman, Tomášik, Tót, Tovariš, Trenčiansky, Turčan, Turdely, Vajda, Valent, Valentík, Valuška, Vaňo, Varga, Veršetházy, Veselý, Vician, Vida, Virág, Vlkan, Voloviar, Zuzkin, Zolnaj, Žembery, Živora ... a ďalšie priezviská sa vyskytujú v prvých desiatich rokoch ojedinele.

Pri krste (označený latinsky renatus) je zapísaný dátum krstu, krstné meno dieťaťa, meno a priezvisko otca, matka má zapísané len krstné meno, priezvisko matky je uvedené len v šiestich záznamoch, a zapísaní sú štyria až šiesti krstní rodičia.

Matrika sobášov  je písaná od roku 1722 do roku 1730, obsahuje zapísaných 97 sobášov (lat. copulatus), tiež sú niekde nečitateľné mená, záznamy sú neúplné. Pri sobáši je zapísané meno a priezvisko ženícha, meno nevesty, priezvisko nevesty často chýba, stav, svedkovia. Chýba záznam o rodisku a veku sobášených.

Matrika úmrtí je písaná od roku 1722 do roku 1730, obsahuje zapísaných 99 úmrtí (lat. sepulta), v jednom prípade je zapísaný pôvod obyvateľa menom Juraj Prebudil – pochádzal z Čiech (ex Bohemia). Pri úmrtí ženy je uvedené len jej krstné meno, a meno a priezvisko manžela. Pri úmrtí vdovy je zapísané len krstné meno vdovy a priezvisko manžela.

Ukážka matriky krstov z roku 1727

Kecel – katolícka matrika 1741 – 1773

V Keceli sa zachovala matrika krstov od roku 1746 (z roku 1741 je zachovaných 17 záznamov krstov), matrika úmrtí od roku 1746 (z roku 1744 je zachovaných 15 záznamov úmrtí), ale matrika sobášov sa zachovala už od roku 1744. Záznamy sú písané hlavne latinsky. V uvedených matrikách Kecela sú zapísaní od roku 1746 aj obyvatelia obce Malého Kereša a obce Soltvatkert. Znamená to, že chýbajú pre  Malý Kereš záznamy od júna roku 1730 do konca roku 1745 (pri sobášoch 1743), chýba teda jedna celá generácia a genealogicky vytvorenie väzieb prvých rodov, ktorí osídlili  Malý Kereš, na rody od roku 1746 nám známe, nie je možné.

Matrika krstov - okrem dátumu krstu je zapísané meno krsteného, meno a priezvisko otca, meno matky a v mnohých záznamoch je uvedené aj rodné priezvisko matky (v období 18. storočia zapísanie rodného priezviska matky v krste je nezvyčajné - výnimočné), ďalej sú uvedení krstní rodičia (jeden krstný otec, jedna krstná matka).

Na základe programového spracovania indexu matriky krstov z obce Kecel môžeme popísať niektoré zvláštnosti vedenia matrík:

  1. Priezvisko otca a priezvisko matky sú často zamenené
  2. Priezvisko krstného otca a krstnej matky sú zamenené
  3. Priezvisko otca v krste sa nezhoduje s priezviskom v sobáši otca
  4. Priezvisko matky sa nezhoduje s priezviskom v sobáši matky
  5. Priezvisko matky je pre každé dieťa iné
  6. Priezvisko otca je pre každé dieťa iné
  7. Krstní rodičia sa menia v krstoch súrodencoch, nie sú zhodné tak ako to vidieť v iných matrikách dolnozemských obcí.
  8. Priezvisko otca je skracované, foneticky zmenené (z Bajanos je len Ba, Barantal a Bartal je len Bar, Cisár je Tesár, Debnár je Bednár, Zvačka a Kvačka je zamieňané)

Na základe uvedeného je veľmi zložité (často nemožné) hľadať a vytvárať rodiny pozostávajúce z rodičov – priradenia sobáša rodičom, a priradenie krstov vlastných detí rodičom.

Matrika sobášov – v sobáši je uvedený dátum sobáša, meno a priezvisko ženícha, meno a priezvisko nevesty, bydlisko sobášených, stav sobášených slobodný(á), vdovec(a) a svedkovia sobášených.

Ak je ženích vdovec – nie je uvedená predchádzajúca manželka.

Ak je nevesta vdovou – v zázname je zapísané po kom je nevesta vdovou - meno a priezvisko predchádzajúceho manžela, nie je zapísané rodné priezvisko nevesty.

Vek sobášených nie je zapísaný, s výnimkou krátkeho obdobia v roku 1772.

Z pohľadu možného spracovania indexu obyvateľov  Malého Kereša je matrika sobášov veľmi dôležitá, obsahuje informácie, ktoré v 18. storočí napríklad matrika Tótkomlóša neobsahovala. Najdôležitejšou je informácia o predchádzajúcom manželovi vdovy. Keďže absentujú informácie o úmrtí obyvateľov  Malého Kereša (v knihe od roku 1754 je len zlomok reálne zosnulých) získavame zo sobáša vdovy presnú a dôležitú informáciu o úmrtí jej prvého manžela.

Pri sobáši vdovca síce nemáme informáciu o jeho predchádzajúcej zosnulej manželke, ale na základe sledovania krstov detí a sledovania krstných rodičov detí v predchádzajúcom a novom manželstve, v mnohých prípadoch vieme identifikovať aj zosnulú prvú manželku.

Na základe uvedeného bolo možné s matrikou krstov a sobášov Kecela pracovať a vytvoriť v mnohých prípadoch rodové väzby obyvateľov  Malého Kereša.

Matrika úmrtí – Kecel – je vedená od roku 1746 a obsahuje takmer výhradne záznamy o úmrtí katolíckych obyvateľov Kecela! Neobsahuje záznamy o úmrtí obyvateľov  Malého Kereša!

Matrika úmrtí od roku 1754 – sú v nej evidovaní zosnulí dospelí obyvatelia samostatne pre obce  Malý Kereš a Solvaltkert. Evidencia je neúplná. Mnohé úmrtia aj dospelých obyvateľov  Malého Kereša nie sú v matrike zapísané. Úmrtia detí neexistujú vôbec, čo je doslova tragédia. V krstoch rodín vidíme narodenie mnohých menovcov, to znamená, že staršie deti zomreli. Menovci v rodine sú jedinou indíciou (slabou) o úmrtí niektorých detí v tomto období.

Pri sobášoch po roku 1766, kedy sa sobášili obyvatelia narodení v  Malom Kereši a v matrike krstov máme o ich krste pravdepodobne záznam, nie je možné často vytvoriť väzbu na rodičov. V množstve menovcov v krstoch a pri absencii úmrtí detí a väzby úmrtia na vlastný krst, nie je možné sobášených identifikovať. V sobášoch nie sú zapísaní rodičia. Preto je genealogické spracovanie takmer nemožné.

Práca s matrikou Kecela bola veľakrát komplikovaná nepresnosťou a chybovosťou zapisovaných údajov. Ťažko prisudzovať túto chybovosť farárovi, v mnohých prípadoch to mohlo súvisieť s úmyselným utajovaním pôvodu, pravdepodobne tu zohrali  veľkú rolu aj zlé vzťahy evanjelikov a katolíkov.

Niekoľko príkladov:

  • Priezvisko matky je premenlivé:

     

    V sobáši z roku 1756 má matka zapísané priezvisko Čabiansky. V krstoch svojich detí je s týmto priezviskom zapísaná len raz, v ostatných krstoch má priezvisko Vaško, Doriš, Valuška a Malík. Stojí za pozornosť, že sa matka po ovdovení opäť vydala ako Helena Valuška – vdova po Martinovi Bírešovi!

    Vyššie matka v troch krstoch je zapísaná ako Marta, v štyroch je Mária, len v troch krstoch má zapísané priezvisko, trikrát iné: Sielnický, Šimo, Velký – vydávala sa slobodná ako Mária Fabok (sobáš v r. 1751), zomrela v r. 1784 ako Marta - manželka Pavla Franka.

  • Priezvisko otca – zámena priezviska otca s priezviskom matky

    Ak sledujeme stĺpec „otec z dokladu“ – čiže originálny záznam v matrike, otec mal tieto priezviská: Sábsky, Cisár – Cisárssky, Tesársky (3x) a Fabian. Podľa záznamu sobáša v roku 1756 otec má byť Jakub Tesársky a matka Eva Fabián. Vo vyššie uvedených krstoch detí zamieňal farár priezvisko matky Fabian v krste z r. 1765, ale aj prímeno Sápsky je v dvoch krstoch priezviskom otca a v dvoch krstoch je priezviskom matky.

     Takéto zámeny priezviska medzi rodičmi sa vyskytujú v matrike veľmi často, ak vieme o tejto možnosti, je nutné sledovať krstných rodičov. Ak by existovali záznamy o úmrtí detí, v mnohých prípadoch aj tam by sme nachádzali indície pre správne identifikovanie rodinných príslušníkov, žiaľ túto možnosť nemáme.

    Vyššie sú uvedené krsty detí rodičov Juraja Mahúta a Anny Voloviar, ktorí mali sobáš v  Malom Kereši v roku 1761. už v krste prvého dieťaťa z roku 1765 je otec zapísaný s priezviskom matky Voloviar a zlým krstným menom Ján, matka je zapísaný s prímenom Čiernik. V nasledujúcich dvoch krstoch je otec zapísaný s matkiným prímenom Čiernik a matka je zapísaná správne Anna Voloviar. Z posledných troch krstov je len raz zapísaný otec správne Juraj Mahút (Mohut) a v dvoch chybne Moháč. Matka Anna Voloviar zomrela v roku 1781 a v úmrtí má zapísané meno a priezvisko Anna Voloviar, aj manžela Juraja Mahúta. Úmrtie Juraja Mahúta je neisté. Ak sa spoliehame na matriku úmrtí v Keceli či  Malom Kereši po roku 1773 z databázy vyplývajú dve možnosti, buď zomrel ako Juraj Mahút ale v úmrtí má uvedený vek o 20 nižší ako by mal mať, alebo zomrel ako Juraj Čermák – vek v úmrtí by zodpovedal jeho pravdepodobnému dátumu narodenia. Z toho vyplýva, že úmrtie nebudeme vedieť priradiť pri nedostatku informácií.

     Pri práci s matrikou  Malého Kereša je potrebné aj pri úmrtí mať na zreteli, že zosnulý môže byť zapísaný s rodným priezviskom, ale aj pod ktorýmkoľvek priezviskom evidovaným v matrike pre danú osobu, tak ako to vidíme v matrike krstov jeho detí.

  • Priezvisko otca – je premenlivé - krstní rodičia

    Otec pochádzal z  Malého Kereša a je zapísaný s priezviskami: Vajs, Juhás, Švajc, Skalický (3x), Vajshaus, Vajshanb, Vajshaup. V úmrtí má zapísané priezvisko Vajshaus, sobáš nebol zapísaný v matrike Kecela. Aj matka je zapísaná s priezviskom Puškor, Piškor, Major, Majer. Dôležití sú krstní rodičia, ktorí sú v tejto rodine stáli a sú jedinou indíciou pre potvrdenie rodinných väzieb. Chýbajú záznamy o úmrtí detí, minimálne Márii narodenej v roku 1753. Z desiatich detí nachádzame v matrikách sobáš len jedného dieťaťa - Alžbety narodenej v r. 1767 – vydávala sa v r. 1788. (sobáše alebo úmrtie ostatných súrodencov nie sú zapísané v matrike Kecela ani  Malého Kereša).

  • Krstní rodičia

    Krstní rodičia sú dôležitou informáciou pri vyzváraní rodových vzťahov. Aj v matrike Kecela vidíme v mnohých rodinách stabilných krstných rodičov pre krsty detí jednej rodiny. Samozrejme určitá variabilita a častá nepresnosť sa aj tu nachádza, hlavne v prvých desaťročiach písania matrík.

  • Sobáše

    Veľmi treba oceniť spôsob zapisovania vdovy v matrike obce Kecel. Informácia o mene a priezvisku jej predchádzajúceho manžela je neoceniteľná a pre 18. storočie je takáto informácia pri sobáši vdovy vzácnosťou (porovnanie na Békešskú a Čanádsku župu). Bez tejto informácie a pri absencii presnej evidencii úmrtí, by sa s matričnými údajmi nedalo pracovať. V mnohých záznamoch je tiež uvedná informácia o otcovi nevesty, ak bola slobodná.

    Silné väzby obyvateľov  Malého Kereša existovali s obcami Dunaegyháza a Apostag, v týchto obciach nachádzame sobáše mužov z  Malého Kereša, nevestami boli ženy z uvedených obcí, sobášení muži z  Malého Kereša boli väčšinou slobodní, vdovci mali menšie zastúpenie.

Malý Kereš – katolícka matrika

Od roku 1773 bola písaná v  Malom Kereši katolícka matrika krstov, sobášov a úmrtí. V katolíckej matrike boli zapísané údaje všetkých obyvateľov, bez rozlíšenia vierovyznania. Od roku 1773 sú vedené aj záznamy o úmrtí obyvateľoch  Malého Kereša. Takto sú vedené záznamy až do roku 1787. Po roku 1787 sú v katolíckych matrikách vedené záznamy len pre katolíkov .

 Malý Kereš – evanjelická matrika 1783 - 1800

Od roku 1783 po obnovení činnosti evanjelickej cirkvi sú opäť  vedené aj matriky evanjelikov Malého Kereša. Prvým farárom Evanjelickej cirkvi  Malého Kereša bol Ján Jesenský (Johannes Jeszenszky) – zomrel 19. 6. 1792, v úmrtí má zapísanú poznámku, že bol prvým miestnym farárom po prijatí tolerančného patentu.

 Príchodom Jána Jesenského boli nastavená pravidlá pre zápis do matričných kníh, ktoré sa významne neodlišovali v porovnaní so staršími zápismi, okrem:

  • spôsobu zapisovania krstných rodičov. Pri krstoch detí boli väčšinou štyria krstní rodičia a viac:
  • Po prvý raz je pri sobášoch zapísané aj povolanie ženícha, väčšinou sú zapísaní remeselníci: mlynár, tkáč, farbiar, garbiar, krajčír, čižmár, kováč, mäsiar, aj farmár, pastier, v ojedinelých prípadoch učiteľ, reverend, kňaz.
  • v evanjelických matrikách Malého Kereša sú zapísané nové priezviská a k nim prislúchajúce tituly „nobilis, dnus“

Duálne zápisy v evanjelickej a katolíckej matrike 1783 – 1787

Porovnanie matričných zápisov, ktoré boli duálne písané v katolíckej a evanjelickej matrike  Malého Kereša v rokoch 1783 – 1787, odhalilo veľké množstvo závažných chybných záznamov. V matrikách sú rozdielne zapísané priezviská pre identickú osobu, rozdielni krstní rodičia pri krste dieťaťa, vek zapísaný v úmrtí osoby sa odlišuje v desiatkach rokov.

  • Rozdiel v priezviskách

    príklad rozdielneho zápisu úmrtia z roku 1786:

    • v katolíckej matrike dňa 11.4.1786 je zapísané úmrtie Anny vo veku 70 rokov, vdovy po Jánovi Gombárovi
    • v evanjelickej matrike dňa 11.4.1786 je zapísané úmrtie Anny vo veku 70 rokov, vdovy po Ondrejovi Petríkovi.

    (pravdepodobne zomrela Anna rodená Gombárová, vdova po Ondrejovi Petríkovi)

     Rozdielne priezviská v matrikách krstov:

    Vyššie „meno z dokladu“ je zápis v evanjelickej matrike krstov, v „poznámke“ je uvedené priezvisko daného krstu z katolíckej matriky krstov  Malého Kereša. 

  • rozdiely vo veku zapísaného v matrike úmrtí

    Vyššie v evanjelickej matrike zomrel Juraj Kečkéš 95 ročný, podľa katolíckej matriky mal 100 rokov,

    V úmrtí Jána Lomianskeho je rozdiel 13 rokov, pri Martinovi Lagzi je rozdiel 10 rokov, to sú veľké rozdiely a chyby.

  • Matrika sobášov v duálnom zapisovaní – rozdiel v priezviskách

    Vyššie je niekoľko príkladov z chybného evidovania priezvisk sobášených – rozdiely v porovnaní dvoch matrík.

    Samozrejme porovnaním matrík sme zistili  v krstoch, úmrtiach a sobášoch oveľa viac nepresností. Rozdielne sú nie len priezviská, ale aj krstné mená rodičov krstených detí, rozdiely sú v menách a priezviskách krstných rodičov pri krstoch detí, v krstných menách detí, sobášených a zosnulých.

    V matrike sobášov v katolíckej matrike je v tomto období uvedený aj vek sobášených, otázkou je, nakoľko sú tieto údaje presné.

Priezvisko – vplyv farára

Pri práci s matrikou, či je z  Malého Kereša, alebo z inej obce, často riešime problém v akom tvare  normalizovať (preložiť priezvisko z originálneho latinského (alebo maďarského) jazyka do slovenčiny), lebo index matrík je v programe vytvorený  doslovným prepisom priezviska z matriky a súčasne  je zapísaný  v normalizovanom tvare (v slovenčine).

V tejto súvislosti je napríklad polemizované priezvisko Jankovič – Jankovic. Pri skúmaní zápisov priezvisk v matrikách v latinčine (maďarčine) je vidieť, že podstatný vplyv na vývoj mnohých priezvisk, má farár, ktorý matriku vedie (pozri „otec z dokladu“ a stĺpec „farár“):

V ukážke sú záznamy jednej rodiny, prvé tri krsty sú zapísané v katolíckej matrike  Malého Kereša farárom Matejom Klinovským, v doklade zapísal priezvisko s koncovkou „cs“ – Jankovič. Nasledujúce štyri krsty písal farár Ján Jesenský v evanjelickej matrike  Malého Kereša s koncovkou priezviska „ts“ – Jankovic, krst z roku 1792 nevieme kto zapísal po úmrtí farára Jesenského, posledný krst zapísal nový farár Ján Klement, ktorý zapísal priezvisko opäť v tvare Jankovič a tak ho zapísal aj v knihe úmrtí pre toto dieťa. Potomkovia zdedia priezvisko v tvare ustálenom v matrike po storočiach, možno Jankovic v 20. storočí, ale nemusí to byť správne ak nazrieme do matrík v staršom storočí.

 A kladieme si otázku, boli naši predkovia Jankovič alebo Jankovic? Čo je pravda?  

To isté platí pre priezvisko Jancok – alebo Jančok:

Či budem Šinkovič alebo Šinkovic dokonca Simkovic, záleží od farára, ktorý práve pôsobí v obci:

Priezvisko Čuváry (tvar písaný od druhej polovici konci 18. storočia až do 20. storočia) bolo pri osídlení Malého Kereša písané prvým farárom v tvare Čuvarský:

V matrikách  Malého Kereša a Kecela zápisy vykonávalo viac farárov alebo pomocných farárov. Zmena farára znamenala zmenu spôsobu zapísania niektorých priezvisk a často aj spôsobu zapísania krstných mien. Cmelik (Čmelík slovensky) bol novým farárom zapísaný Hmelík, alebo Melich, zmena farára znamenala, že Albert bol odrazu písaný Olbert, aj krstné meno Christopher príchodom nového farára bolo zapísané v tvare Križan. Je to bežné, každý farár má svoj rukopis, je nutné si na nový rukopis zvyknúť. V niektorých prípadoch sa takýmto spôsobom zmenil tvar pôvodného priezviska dočasne, krátkodobo, niekedy natrvalo.

4. Záver

Index záznamov obyvateľov  Malého Kereša z obdobia 1720 – 1800 z evanjelických aj katolíckych matrík obcí Kecel a  Malý Kereš bol vytvorený z dôvodu zjednotenia matričných údajov do jednej databázy.

Keďže boli  Malo-Kerešania evidovaní v rôznych matrikách, bolo ťažké sa v nich orientovať, aj z toho dôvodu, že tieto záznamy boli spojené s matričnými záznamami katolíkov ale aj evanjelikov ďalšej obce Solvatkert.

Indexom sme získali databázu v ktorej sme vedeli samostatne vyčleniť matričné záznamy evanjelikov  Malého Kereša.

Súčasne pri párovaní a programovom spracovaní sme zistili a potvrdili, že v matrike úmrtí Kecela sa nenachádzajú takmer žiadne úmrtia obyvateľov  Malého Kereša v období od roku 1746 do roku 1773, a  kniha úmrtí od roku 1754 dospelých obyvateľov  Malého Kereša je neúplná.

Napriek programovému spracovaniu nie je ľahké so získanou databázou pracovať. Chýbajú dôležité záznamy krstov, sobášov z obdobia 1730 – 1746 a záznamy úmrtí od roku 1730 – 1773 detí aj mnohých dospelých obyvateľov. Určite veľmi celému projektu pomôže spracovať index evanjelikov z matrík  Malého Kereša 19. storočia od roku 1801 po rok 1895. V tomto období sú vedené matriky veľmi kvalitne a prehľadne, väčšina obyvateľov z už indexovaného obdobia 18. storočia má zapísané úmrtie až po roku 1801, preto je dôležité doplniť index o ďalšie údaje.

 

V Bratislave, 23.1.2022

Renata Gombárová