Po siedmych rokoch sústavnej práce na postupnom spracovaní matrík dolnozemských obcí založených Slovákmi máme v databáze už vyše 600 000 spracovaných matričných záznamov (krsty, sobáše, úmrtia). Doteraz sme takto spracovali matriky obcí najmä z okolia Slovenského Komlóša - Komlóš, Nadlak, Bánhedeš, Ambrózka, Čanádalbert, Pitvaroš za obdobie od ich vzniku po rok 1947. Dokončujeme spracovanie matrík Békešskej Čaby, začali sme spracovávať matriku Sarvaša. Postupne spracovávame aj matriky slovenských obcí z oblasti Vojvodiny v Srbsku (Báčska Palanka, Kulpín).

V databáze spracované údaje zahŕňajú už pomerne veľkú časť Slovákmi osídlených dolnozemských obcí, za dosť dlhé časové obdobie. Dá sa povedať, že aj z pohľadu štatistiky už má databáza značnú výpovednú hodnotu. Informácií je už dosť na to, aby sa z nich dali robiť rôzne štúdie.

Takto sme sa pokúsili zdokumentovať, ktoré konkrétne rody sa na dolnú zem presídlili z oblasti okolo Očovej. Dobrý podklad k tomu poskytuje matrika Nadlaku. Nadlak sa začal Slovákmi osídľovať od roku 1802. Množstvo Slovákov prišlo do Nadlaku z Komlóša.

 

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 200x

Veľvyslanec Ján Gábor uverejnil zaujímavý článok o "večnom cisárskom vojakovi", Ladislavovi Škultéty - Gábrišovi pôvodom z Mojtína.  https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/630907-vecny-vojak-je-v-mojtine/ 

Článok z dejín slovenskej diplomacie pútavo popisuje proces premiestnenia pozostatkov "večného vojaka" z Aradu do Mojtína a s tým súvisiace udalosti. 

Náš kolega, PhDr. Ján Hovorka,  bol za ministerstvo zahraničných vecí SR priamym účastníkom tohto procesu. Prinášame jeho osobný dodatok k tomuto článku. Spracovávame matriky historickej Dolnej zeme a mali by sme mať aj komplexnejší pohľad na celkový vývoj v tomto pre nás stále nesmierne dôležitom širšom teritóriu Strednej Európy.

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 352x

Drahé rodáčky, drahí rodáci , vážení hostia,

Naše stretnutie sa dostalo  do obdobia veľmi nepriaznivých  procesov prebiehajúcich na našej matičke zemeguli. Pandémia corona vírusu je nová pliaga, ktorá padla na ľudstvo. Novou  pliagou je aj vojna medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Pre nás Slovanov ju  možno pomenovať ako "bratovražedná" vojna.   My Slovania sme naozaj kmeň históriou nepoučiteľný - zabúdame na Svätoplukove prúty.

Okrem týchto nepriaznivých procesov  si v  tomto roku   pripomíname aj dve   významné výročia, ktoré sa nás Slovákov navrátivších sa do vlasti predkov po druhej svetovej vojne výsostne dotýkajú, ale nie len nás  aj našich prapredkov , ktorí svoje  pôvodné historické územie nikdy neopustili.   

V týchto dňoch, práve pri príležitosti 75. výročia  výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československou republikou sa stretávame v čase kedy sa naši starí rodičia i rodičia nadýchli slobody, slobody v krajine svojich predkov, v krajine kde mohli slobodne začať používať svoj materinský  jazyk na vzdelávanie a kultúru.  

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 535x

 

Pred 75 rokmi 13. apríla 1947 priviezol vlak na železničnú stanicu v Seredi prvý transport slovenských presídlencov z dolnozemskej, v tom čase prevažne slovenskej obce Pitvaroš na Slovensko. Tým sa  začala dlho  pripravovaná veľká a neľahká medzinárodná akcia výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, v zmysle podpísanej dvojstrannej medzivládnej dohody o vzájomnej výmene obyvateľstva, podporenej veľmocami v rámci postupimskej konferencie v roku 1945. Uplynulo 75 rokov od tejto udalosti,  ktorá ešte doteraz občas vyvoláva emocionálne silne podfarbené, kontroverzné postoje nielen politikov, politológov, publicistov, novinárov, historikov, kulturológov, ale neraz aj zástupcov menšín.  Je pochopiteľné, že negatívne postoje k presídľovaniu sa objavujú predovšetkým na strane našich južných susedov. Povojnová vláda Maďarska ako porazenej krajiny sa len s nevôľou a veľmi pomaly podvoľovala tlaku ČSR a veľmocí, aby súhlasila s touto medzivládnou dohodou a to nielen pre  úsilie presídliť  príslušníkov maďarskej menšiny do Maďarska. Existujú viaceré fakty, dokazujúce jej zámerné obštrukcie a šírenie cieľavedomej propagandy proti vysídleniu slovenskej menšiny z Maďarska (čo je rozdiel od jej postoja napr. k presídleniu nemeckej menšiny). Obštrukcie sa týkali hlavne práce spoločnej Čsl.-maďarskej presídľovacej komisie, ktorá neraz kvôli tomu musela prerušovať svoju činnosť na území Maďarska, čím sa celá akcia neúmerne predlžovala. Veľký tlak vyvíjala na samotnú slovenskú menšinu v Maďarsku, strašiac ju údajnými hrozbami, čo čakajú na tých Slovákov z Maďarska, čo sa vysídlia na Slovensko. Napriek týmto tlakom však  jej úsilie nebolo celkom úspešné, aj keď sa jej nakoniec predsa len podarilo odradiť od presídlenia nemalú časť tamojších Slovákov.

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 349x

Stručný popis matriky Malého Kereša (Kiskőrös)18. storočia

1. Vedenie matričných záznamov  Malého Kereša

Mestečko  Malý Kereš sa nachádza v Báčsko-Malokumánskej župe cca 90 km severozápadne od mesta Seged. Počas tureckej nadvlády v 17-tom storočí bolo celé okolie spustošené. V roku 1718 na popud rodiny Wattayovcov bol  Malý Kereš osídlený Slovákmi evanjelického vierovyznania. http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kaleidoskop/28736-o-prv-ch-rokoch-slovakov-v-malom-kere-i

Rok 1720 – 1730

Od roku 1720 do roku 1730  pôsobil v Malom Kereši prvý evanjelický farár Adam Bartholomaides.

Z tohto obdobia sa zachovala matrika krstov, sobášov a úmrtí,  písaná v latinskom jazyku, ojedinele aj v slovenskom jazyku.

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 757x

Vážení potomkovia dolnozemských Slovákov,

 Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov (www.komlos-rodokmene.eu) si dalo za cieľ pokúsiť sa genealogicky spracovať údaje o našich predkoch – Slovákoch z historickej  „Dolnej zeme“.  Na tomto projekte pracuje skupina nadšencov už piaty rok a spracovali sme už evanjelické cirkevné matriky z viacerých obcí a miest regiónu (Komlóš, Bánhedeš, Pitvaroš, Čanádalbert, Ambrózfalva, Nadlak). 

V súčasnosti spracúvame najväčšiu z dolnozemských cirkevných matrík - matriku Békešskej Čaby, ktorá bola v minulosti neoficiálnou metropolou dolnozemských Slovákov. 

Mnoho rodín, ktoré sa v roku 1947 presídlili do ČSR sa neskôr presťahovali z obcí a miest južného Slovenska, kde boli pôvodne presídlení, do rôznych kútov republiky. Údaje o týchto ľuďoch (nové bydlisko, prípadný sobáš, alebo úmrtie) nevieme matrične dohľadať. V mnohých prípadoch vieme o krste osoby zapísanej na Dolnej zemi, ale po presídlení na Slovensko, už nemáme informácie, či sa táto osoba sobášila, kde žila, prípadne kde je pochovaná, tieto rodiny zostávajú pri vytváraní rodových väzieb "nedokončené".

Preto Vás chceme poprosiť:

Ak máte znalosť o svojich príbuzných- pôvodne presídlených, resp. známych, ktorí už bývajú v iných lokalitách na Slovensku, či v zahraničí, chceme Vás týmto poprosiť o poskytnutie  údajov  pre náš genealogický výskum. Pokiaľ nepoznáte presné údaje  -napr. o novom bydlisku príbuzného, či známeho, privítame aspoň základné údaje (napr. v súčasnosti žije v Trnave, alebo zomrel a je pochovaný v Trnave).

Vytvorili sme krátky dotazník  do ktorého môžete napísať údaje o Vašich príbuzných, či známych, ktoré poznáte a ste ochotní poskytnúť. Údaje zapracujeme do nášho programu. Samozrejme budú dodržané pravidlá o ochrane osobných údajov (GDPR).

Vopred ďakujeme za pomoc pri pátraní po našich predkoch, pri doplnení kamienkov do mozaiky dnes už rozsahom veľkého projektu genealogického spracovávania matrík obcí a miest tohto regiónu.

Dotazník vyzerá takto:

 

 

Dotazník na vyplnenie (vo formátoch jpg (fotka), pdf (dokumen) alebo xlsx(excel) ) si môžete stiahnuť tu:

dotazník v tvare jpg (obrázok)

dotazník v tvare pdf (dokument)

dotazník v tvare xlsx (excel)

 

 Vyplnený dotazník pošlite prosím mailom na adresu nášho kolegu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

 

Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov

 

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 652x

Ján Kulík (1878-1959), rodák zo Slovenského Komlóša pochádza zo známeho národne uvedomelého rodu Kulíkovcov. Rodičia Juraj Kulík a Alžbeta Adamíková mali spolu 4 deti. Ondreja  (umrel vo veku 64 rokov V Komlóši - jeho syn Ondrej  bol  spoluzakladateľom pobočky Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku), Alžbetu (umrela ako ročná),  Juraja (umrel v roku 1912 na tuberkulózu) a Jána. Ján Kulík vo veku cca 40 rokov bol  povolaný do armády. Tu sa na sklonku vojny prihlásil  do vznikajúcich Československých légií. Po návrate z légií zostal v novovzniknutom Československu, kde sa oženil a mal tri deti. Pochovaný je v Tomášikove.

Spomienky z obdobia jeho pôsobenia v légiách  zapísal  a zanechal svojim potomkom. 
Jeho vnuk Miloš nám poskytol zachovaný rukopis týchto spomienok. Je to zaujímavé čítanie, plasticky vykresľujúce ťažký život Slováka v tom období.

 

 

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 621x

Ján Jančovic v čísle 23/2020 Ľudových novín publikoval článok o histórii obce Poľný Berinčok (Mezőberény).

Prinášame tento zaujímavý článok doplnený Ľ Kmeťom o faktografické informácie z matriky Slovenského Bánhedeša.

 

Máme spracované evanjelické matriky obcí v regióne Slovenského Komlóša (Tótkomlós). Poľný Berinčok je od Komlóša vzdialený zhruba 50 km. Nieje to až tak veľa a v matrikách obcí regiónu okolo Komlóša nájdeme aj záznamy o ľuďoch pochádzajúcich z Poľného Berinčoka.

V matrikách Komlóša sa výraznejšie objavujú zmienky o "Berinčanoch" až v období 1830-1859. Pôvod z Berinčoka sa tu udáva v 7 zápisoch. (Napr. Sarvaš v tomto období figuruje s 37 zápismi a Békešská Čaba s 28 zápismi.)

Pre porovnanie v Nadlaku sú v tom istom období "Berinčania" zastúpení až 122 zápismi.

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 591x

Ján Jančovic v čísle 40/2020 Ľudových novín publikoval článok o Jánovi Kutlíkovi mladšom pri príležitosti 190 vyýročia jeho narodenia.

Prinášame tento zaujímavý článok doplnený Ľ Kmeťom o faktografické informácie z matriky Slovenského Bánhedeša.

 

Máme spracované evanjelické matriky obce Veľký (Slovenský) Bánhedeš. Tu sa našlo niekoľko zaujímavostí k Jánovi Kutlíkovi.

Počas jeho pôsobenia sa mu v Bánhedeši narodilo 11 detí. S prvou manželkou Honorátou Kabzanovou 4 a s druhou manželkou Sidóniou Dokupilovou 7.  
Všetkým deťom boli krstní rodičia Samuel Chrenka - komlóšsky učiteľ a jeho manželka Vilhelmína Bôriková.

Kutlíkovci boli vzdelaná rodina a mená svojim deťom dávali v zmysle tradície dvoj, či až trojimená. Takto pokrstili Alexandra Mojmíra, Helenu Vilhelmínu, Karola Vendelína, Honorátu Vilhelmínu, Helenu Annu, Sidóniu Natáliu, Máriu Sidóniu, Jána Samuela Ladislava a Gabrielu Sidóniu Jozefínu. 

7 ich deti zomrelo do troch rokov života, väčšinou na zápal, či osýpky. Jediný Alexander Mojmír sa dožil dospelosti, oženil sa s Etelou Lesichovou z Nadlaku a zomrel na infarkt vo veku 83 rokov. 

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 730x

Ján Jančovic v čísle 22/2020 Ľudových novín publikoval článok o poslednej veľkej cholerovej epidémii v Uhorsku.

Prinášame tento zaujímavý článok doplnený Ľ Kmeťom o faktografické informácie z matriky Slovenského Komlóša.

 

Máme spracovanú matriku úmrtí Komlóša. Príčinu úmrtia začal v záznamoch o úmrtí uvádzať až p. farár Karol Bende od roku 1829.

Infekčné choroby boli na Komlóši dlhú dobu hlavnou príčinou úmrtí. Z nich vynikla svojou ničivosťou cholera.

Komlóš navštívala cholera viac krát. Prvé záznamy o úmrtiach v dôsledku cholery sú z roku 1831. Táto epidémia bola strašná. Trvala síce iba 2 mesiace, ale bola o to ničivejšia. Počas týchto 2 mesiacov zomrelo na choleru 748 komlóšanov. Boli dni, keď farár pochovával vyše 50 ľudí.

Cholera skončila a už prišla epidémia kiahní. Celkovo v roku 1831 zomrelo na Komlóši 1388 ľudí, čo predstavovalo až štvrtinu obce.

Na pamiatku tejto hroznej udalosti stojí ešte aj dnes na cintoríne malý pomník obetiam cholery.

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 838x

Domnievam sa, že v každej komlóšskej, presnejšie v každej dolnozemskej evanjelickej rodine, mali rodinnú Bibliu či spevník, tranoscius.

Pri listovaní v týchto starých rodinných bibliách zavanie na každého kúsok vlastnej histórie, histórie rodu.

 

 

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 801x

V týchto dňoch si pripomíname výročie narodenia jedného z najvýznamnejších Slovákov,  gen. dr. Milana Rastislava Štefánika ( * 21.júl 1880 Košariská † 4.5.1919 Ivánka pri Dunaji).

 

Popri všeobecne známych životopisných údajoch,  sa v publikovaných životopisoch  málo hovorí o jeho súkromnom živote,  najmä o časoch  stredoškolských štúdií.  Je všeobecne známe, že stredoškolské štúdium ukončil na Evanjelickom lýceu v Sarvaši (1894-1898). Ojedinele sa spomenie,  že si tam našiel  študentskú lásku  a už vôbec sa nehovorí o tom , že to bola Slovenka zo Slovenského Komlóša.

Pri štúdiu dobovej tlače, v rámci genealogického  výskumu Dolnozemských Slovákov a pri zhromažďovaní informácii  do pripravovanej publikácie, zameranej na genealógiu  rodín  z Tótkomlóšskej oblasti, bol objavený  v tlačovom orgáne AFS „Sloboda“  zo dňa 26. 5. 1946 publikovaný článok:  „M.R. Štefánik v Slovenskom Komlóši“.

      

 

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 737x

Príbehy a poriadok miestnej cirkvi a obce

Najspoľahlivejšie údaje o založení osady Ambrózka (Ambrózfalva) a o prvých rokoch jej existencie nám poskytuje protokol ambrózskej evanjelickej cirkvi z rokov 1846 – 1862. V nej prvý riadny ambrózsky farár Samuel Gally, ktorý nastúpil do úradu roku 1850, v slovakizovanej češtine zapísal v krátkosti prvý záznam o príchode slovenských osadníkov na pustatinu. Nazval ho Príbehy a poriadok cirkvi a obce ambrózfalvskej. Pretože obyvatelia pochádzali z chudobných rodín z čabianskych viníc a sálašov, kde pracovali na panstve, žiadali povolenie odsťahovať sa z Békešskej stolice.

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 496x

V starých novinách (Sloboda) z roku 1947,  bola publikovaná informácia o tom, že v Bratislave má byť postavená monumentálna socha – pamätník,  venovaná  presídľovaniu,  resp. presídleným Slovákom z Dolnej zeme.

Autorom diela, súsošia „Návrat“, je významný sochár Koloman Makovíny,  (1904 – 1963),  presídlenec z Budapešti. Aj keď nešlo o „typického“ presídlenca, ale o Slováka, rodáka z Banskej Bystrice, ktorý v dvadsiatych rokoch 20. storočia išiel  študovať do  Budapešti. Tam sa aj usídlil a tvoril. V rámci presídľovacej akcie sa presťahoval do Bratislavy.

Sadrová kópia návrhu tohto pamätníka s názvom „Socha Návratu“,  bola ponúkaná cestou novín Sloboda (Orgán Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku, 17. 4. 1947) na predaj, s podstavcom za 90 forintov a bez podstavca  za 40 forintov.

Podrobnosti
Rôzne
Prečítané: 507x

Ján Kmeť (1887-1972), rodák z Liptovskej Sielnice, sa na sklonku svojho života podujal spracovať svoje zápisky z vojny a zapísať svoje spomienky. Uverejňujeme časť zaoberajúcu sa osudmi počas obdobia 1. svetovej vojny, roky 1914 až 1919.